Po tom, ako Ústavný súd nálezom PL. ÚS 1/2021 konštatoval neústavnosť ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona, podľa ktorých je súd vždy povinný uložiť odsúdenému trest prepadnutia majetku v prípade taxatívne určených trestných činov, bol v médiách prezentovaný názor, že po vyhlásení tohto nálezu nebudú mať nárok na obnovu trestného konania tí odsúdení na trest prepadnutia majetku, na ktorých majetok už bol vyhlásený konkurz. Tento názor vychádza z predpokladu, že, citujem:
V týchto prípadoch bol už trest prepadnutia majetku v zmysle Trestného poriadku vykonaný. (Zdroj: Denník N)
Tento názor nemá žiadnu oporu v zákone.
Vyhlásením konkurzu na majetok odsúdeného, ktorému bol uložený trest prepadnutia majetku, sa výkon trestu prepadnutia majetku nekončí, ale začína. Trest prepadnutia majetku je vykonaný až momentom, kedy vlastnícke právo k majetku odsúdeného prejde na štát. Podľa súčasnej právnej úpravy sa tak stáva momentom ukončenia konkurzného konania [viď ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami § 59 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 107a ods. 2 písm. d) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii]. Až týmto momentom možno považovať trest prepadnutia majetku za vykonaný.
Je tiež potrebné dodať, že trest prepadnutia majetku sa momentom vyhlásenia konkurzu nepovažoval za vykonaný ani za predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31.08.2010. Bolo tomu tak jednoducho pre to, že predchádzajúca právna úprava nepoznala výkon trestu prepadnutia majetku prostredníctvom konkurzného konania a vlastnícke právo k majetku, ktorý odsúdenému prepadol, prechádzalo na štát už momentom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený trest prepadnutia majetku (viď ustanovenie § 59 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.08.2010 a R 2/1953-I).
Jednoducho povedané, konštatovať, že trest prepadnutia majetku je vykonaný vyhlásením konkurzu na majetok odsúdeného, je rovnaké, ako konštatovať, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody momentom, kedy nastúpil jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Uvedený názor nie je jediným, na základe ktorého sú v ostatnej dobe v mediálnom priestore zásadne dezinterpretované zákonné ustanovenia, ktoré upravujú trest prepadnutia majetku a spôsob jeho výkonu. V médiách sa tiež objavil názor, ktorý si, bohužiaľ, nekriticky osvojili aj niektoré súdy, že uložením trestu prepadnutia majetku sa štát stáva akýmsi veriteľom odsúdeného, ktorému voči odsúdenému vzniká pohľadávka na „zaplatenie“ tohto trestu. K dôvodom neudržateľnosti tohto názoru sa podrobne vyjadríme v odbornom článku, ktorý na tému právneho postavenia štátu pri výkone trestu prepadnutia majetku a jeho možnosti odporovať právnym úkonom odsúdeného pripravujeme s kolegyňou Zuzana Mlkva Illyova.
–
Tento článok bol pôvodne publikovaný ako príspevok na LinkedIn.
