V našich končinách je stále pomerne bežnou praxou uplatňovanie dubióznych pohľadávok v súdnom konaní prostredníctvom tzv. offshorových spoločností, ktoré nevlastnia žiadny majetok. Deje sa tak najmä pre to, aby subjekty, ktoré takéto pohľadávky vlastnia, v prípade neúspechu v spore nemuseli znášať náklady vo forme náhrady trov konania protistrany. Subjektom, ktoré čelia takýmto špekulatívnym žalobám, sa spravidla podarí ubrániť, následne sa však nevedia od nemajetnej offshorovej spoločnosti domôcť náhrady nákladov, ktoré na svoju obranu vynaložili.
Keďže zastupujeme klienta, od ktorého sa offshorová spoločnosť snaží vymôcť v súdnom konaní práve takúto, z nášho pohľadu, dubióznu pohľadávku, pokúsili sme sa predísť vyššie uvedenej situácii, a požiadali súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by protistranu zaviazal zložiť do úschovy súdu sumu predpokladaných trov konania, ktorých náhrada by nášmu klientovi patrila v prípade úspechu v spore. V tomto návrhu sme poukázali najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2017, sp. zn. III. ÚS 502/2017, v ktorom bol takýto postup v skutkovo a právne obdobnej veci Ústavným súdom aprobovaný. Tomuto nášmu návrhu bolo vyhovené uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14.02.2024, č. k. B1-11C/9/2020-447, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.06.2024, č. k. 2Co/76/2024-584.
Sme toho názoru, že takéto využitie neodkladného opatrenia za stavu, kedy náš právny poriadok nepozná inštitút zloženia preddavku na náhradu trov konania, môže byť efektívnym prostriedkom obrany subjektov, ktoré čelia špekulatívnym žalobám, a môže tiež odradiť vlastníkov dubióznych pohľadávok od podávania takýchto žalôb prostredníctvom offshorových spoločností.
