V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní sme substitučne zastupovali dvoch klientov, ktorí boli zaviazaní rozhodcovským rozsudkom vydaným v (nespotrebiteľskom) rozhodcovskom konaní na zaplatenie pomerne vysokej sumy.
Žalobu na rozhodcovskom súde podala obchodná spoločnosť, ktorá tvrdila, že má pohľadávku voči spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej uspokojenia sa nemôže domôcť z majetku tejto spoločnosti, a zároveň tvrdila, že traja konatelia tejto spoločnosti s ručením obmedzeným jej spôsobili škodu porušením svojich povinností, a preto si voči nim uplatnila vo vlastnom mene a na vlastný účet na rozhodcovskom súde nárok na náhradu škody podľa § 135 a ods. 5 Obchodného zákonníka.
Rozhodcovský súd vydal v roku 2016 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal všetkých troch týchto konateľov spoločnosti (vrátane našich dvoch klientov) spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi.
Žalobou podanou v zákonnej lehote na Okresný súd Bratislava V sme sa v mene našich dvoch klientov domáhali zrušenia vydaného rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu nedostatku arbitrability predmetného sporu, a tiež z dôvodu absencie právomoci predmetného rozhodcovského súdu na prejednanie tohto sporu.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 15. júna 2022, č. k. 21Cr/30/2016-576, našu žalobu zamietol s odôvodnením, že na strane žalobcov nebola splnená podmienka núteného procesného spoločenstva podľa § 78 Civilného sporového poriadku, keďže žalobu podali len dvaja z troch žalovaných zaviazaných rozhodcovským rozsudkom vydaným v rozhodcovskom konaní.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba podaná v rozhodcovskom konaní je určená nielen žalovaným nárokom, ale aj okruhom účastníkov rozhodcovského konania, čo znamená, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku v konaní pred všeobecným súdom sa v konaní pokračuje podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní medzi tou istou žalujúcou stranou z rozhodcovského konania a tou istou žalovanou stranou rozhodcovského konania a rozhoduje sa podľa hmotného práva, či žalujúcej strane nárok patrí alebo nie. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí o zrušení rozhodcovského rozsudku rozhodnúť vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, t. j. ide o nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 Civilného sporového poriadku. Preto stranami sporu v predmetnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mali byť podľa súdu prvej inštancie všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania, v ktorom bol napadnutý rozhodcovský rozsudok vydaný.
Na základe nášho odvolania vydal Krajský súd v Bratislave dňa 11. decembra 2024 uznesenie č. k. 22CoR/1/2023-672,ktorým uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil charakter procesného spoločenstva žalobcov v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd sa úplne stotožnil s našou odvolacou argumentáciou, keď konštatoval, že v danom rozhodcovskom konaní predstavovali žalovaní konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným solidárnych dlžníkov, a ako takí tvorili samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 Civilného sporového poriadku. Žalobca mohol nárok podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatniť v rozhodcovskom konaní voči ktorémukoľvek z konateľov tvrdeného dlžníka (resp. len voči ním vybraným konateľom), a zároveň, každý z týchto konateľov mohol v rozhodcovskom konaní uplatniť vlastné námietky, resp. vlastnú obranu. Už len z uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní sa nemusel vzťahovať na všetkých konateľov tvrdeného dlžníka, a že každý zo žalovaných konateľov sa mohol zrušenia rozhodcovského rozsudku pred súdom domáhať samostatne (bez ostatných žalovaných v rozhodcovskom konaní). V danej veci teda nešlo o nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho nebol daný dôvod zamietnutia našej žaloby ustálený súdom prvej inštancie.
Odvolací súd tak po viac ako ôsmich rokoch potvrdil správnosť nášho postupu pri podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď sme trvali na samostatnom charaktere procesného spoločenstva žalobcov v tomto konaní, a to napriek tomu, že v tomto čase nebola ohľadne tejto otázky jednotná ani odborná literatúra a ani rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky.
